Mgr. Lukáš Milan

investigatívny novinár

Ž

ivím sa síce slovom, ale radšej mám činy. A tie mi v Žiline chýbajú. Aspoň v komunálnej politike. Ako dlhoročný politický a investigatívny novinár viem, že politická práca sa prezentuje veľmi ťažko. Často je vidieť iba zdvihnutú ruku či stlačené hlasovacie tlačidlo. Už málokto vidí pri tých poctivých politikoch koľko námahy, času a energie sa minie na vypracovanie konkrétneho návrhu či nápadu. Na presvedčení aj tých nepresvedčiteľných, aby sa nakoniec nejaká drobnosť, inde často samozrejmosť, podarila zrealizovať v praxi, v reálnom živote.

Politika vie byť záludná. Ako novinár som ako prvý písal o miliardových tendroch na upratovanie na ministerstve obrany a vtedajší minister František Kašický v roku 2008 ako vôbec prvý Ficov minister so slzami v očiach odstúpil. Ale vzápätí si polepšil. Stal sa veľvyslancom pri NATO a neskôr v Nórsku. Písal som o predražených technických preukazoch na ministerstve dopravy. Súťaž po mojich článkoch stopli, aby ju neskôr urobili ešte drahšou. Písal som ako si Pavol Paška od jedného košického podnikateľa vypýtal províziu za sprostredkovanie obchodu v zdravotníctve. Namiesto Pašku vyšetrovali a súdili mňa. A košický súd, ešte kým Paška žil, expresne a neprávoplatne rozhodol, že som vinný. Za čo? Nik nevie. Keď som písal, že v Žiline rastie najväčšia čierna stavba na Slovensku, tak štátne úrady začali konať. Tak, že stavba stojí a závod v rozpore s územným plánom funguje. A toto ma slušne povedané, neskutočne hnevá. Hnevá ma to, že keď aj človek odhalí špinavosť a kolegovia a známi vás potľapkajú po pleci, aj tak sa nič nezmení. Preto som sa rozhodol ako novinár prekročiť Rubikon a ísť aspoň do komunálnej politiky. Aby som veci mohol zmeniť. K lepšiemu.

Pre novinárov je čitateľ, divák či poslucháč prvoradý. Podľa vlastného svedomia a najlepšieho vedomia mu musia priniesť kvalitné, pravdivé a aj užitočné správy. Novinári prechádzajú voľbami každý deň. Lebo ak budú zle písať, ľudia ich nebudú čítať. A takí by mali byť aj politici. Obyvatelia mesta musia byť prvoradí. Nie kamarát z vedľajšej ulice. Nie spolustraník z druhého obvodu, ktorému spravíme ihrisko, hoci už jedno tam majú a najlepšie, keď ho postaví firma ďalšieho poslanca. A ako vtip potom vyznievajú poslanci, ktorí sa hrdia titulom protikorupční a nič z toho im neprekáža. Toto nie je služba občanom. Toto musí skončiť. A preto som sa rozhodol kandidovať do mestského zastupiteľstva. Ako nezávislý kandidát.

Milujem slobodu v rozhodovaní, milujem nezávislosť… teda, ak nerátam super manželku a úžasného syna – od nich som závislý… preto nemienim byť pod kontrolou žiadnej politickej strany, kde sa to vždy pre niečo pokazí. Nakoniec vyhrá stranícky záujem.

Tím Martina Kapitulíka som si vybral preto, lebo Martin je rovný chlap a má občas bláznivé nápady, ktoré mám rád. Podstatné na ňom ale je, že ich vie aj v praxi realizovať. S každým v tíme Silnej Žiliny som sa dlho rozprával. Sú to ľudia z rôznych profesií, rôzneho zamerania, ale všetci sú to skutoční profíci a vedia byť pre Žilinu alebo akékoľvek mesto na Slovensku veľkým prínosom. Voľby sú šancou pre celú Žilinu. Aj ja chcem prispieť ku krajšej, živšej, čistejšej, nápaditej a láskavej Žiline, kde bude radosť žiť. Aj ja spravím všetko pre to, aby sa Žilina zmenila k lepšiemu a mesto začalo pracovať pre ľudí.

Lukáš Milan

Kto je Lukáš Milan

Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdií začal naplno pracovať ako novinár. Začínal v lokálnej televízii Trenčín, odkiaľ sa presunul do STV.

Keď sa po pol roku štúdia v Holandsku vrátil do STV, našiel tam nového riaditeľa Radima Hrehu, ktorého dosadil Smer a na poctivej novinárčine mu vôbec nezáležalo. Nemali si čo povedať a tak sa presunul do Pravdy, kde sa mu podarilo odhaliť niekoľko káuz na ministerstve obrany. Vďaka jeho článkom sa z kresla „porúčal“ vtedajší minister František Kašický.

Keď schránkové firmy blízke Smeru kúpili Pravdu, tak sa presunul do Plus 7 dní, kde pôsobil ako šéf domáceho spravodajstva. Keď bola pri moci súčasná opozícia pôsobil aj na ministerstve obrany pod Ľubomírom Galkom ako vedúci tlačového oddelenia a šéfredaktor časopisu Obrana. Neskôr potom pracoval v Novom Čase a po presťahovaní sa do Žiliny pôsobil ako šéf spravodajstva v regionálnej televízii Raj. Naposledy pôsobil pod novou župankou Erikovou Jurínovou ako riaditeľ odboru informácií na žilinskej župe.

Je ženatý a má polročného syna Maximiliána.

Kontaktujte ma